Sviatky slnovratu za nami II

So starými Slovanmi si okolité  mocenské útvary nevedeli rady. Zvlášť chazarský kaganát (618-1048 n.l.) mal záujem o zlikvidovanie pôvodných slovanských zvykov. Národ alebo štátny útvar zlikvidujete vtedy, ak mu vezmete minulosť, jeho zvyky a obyčaje. 

Misia Cyrila (Konštantína) do ríše Chazarov (860-861 n.l.) je nesporná a vyvoláva mnoho otázok o účele takej návštevy. Tiež vstup tzv. solúnskych bratov na Veľkú Moravu práve tesne v období letného slnovratu (5.júla) dáva tušiť, že uvedené dátumové krytie nie je vecou náhody.

Nie je vôbec jasné, prečo by jeden štátny útvar - Byzantská ríša - mala záujem riešiť vzdelanie starých Slovanov - Konštantín Filozof a jeho životopis

Čo sa teda dialo v Slovanských územiach, ako sa násilne šírila tzv. kresťanská láska a potláčali pôvodné zvyky starých Slovanov: ZHABALI MAJETKY, PREDALI DO OTROCTVA

citujem: "Toľkokrát ospevované hlaholské písmo, ktoré zo starších vzorov vyvinuli solúnski „misionári“, sa poprvýkrát zjavilo, a to je symbolické, práve v prvom doloženom totalitnom zákone na našom území. Ide o Súdny zákonník pre ľud. Tento zákonník už od svojho prvého článku zavádza do denného života našich predkov náboženské prenasledovanie väčšiny, udržiavajúcej pôvodné duchovné hodnoty, nábožensky neznášanlivou menšinou, ktorá ovládla štát. Tento duchovný prevrat, sľubujúc panovníkovi kopu výhod, od moci, cez potomkov až po bohatstvo a víťazné vojny, uskutočnili práve Konštantín a Metod. Hneď prvý článok, ktorý je pripisovaný Konštantínovi, stojí: „Každá dedina, v ktorej sa konajú obety alebo prísahy pohanské, nech je odovzdaná božiemu chrámu so všetkým majetkom, ktorý patrí pánom v tejto dedine“.*2 V preklade do občianskeho jazyka to znamená, že zákon priniesol pohromu takmer všetkým dedinám, kde Sloveni uskutočňovali pôvodné duchovné obrady, ako výročné sviatky, osobné obrady i príležitostné, často uskutočňované na božištiach (svätohájoch i vŕškoch), pri posvätných stromoch a studničkám (ľudská obeť na našom území nikdy nebola dokázaná, ak neberieme do úvahy neskoršie inkvizície). Tak týmto obciam (občinám), teda takmer všetkým dedinám v krajine, mohla podľa tohto zákona zhabať majetok cirkev podľa svojej úplnej ľubovôle. O reštitúciách v tomto smere pochopiteľne nikdy nik nehovoril. Takto prišla na našom území cirkev doložene ku svojim prvým majetkom. To, čo nazývajú cirkevní predstavitelia ako pohanstvo, je pôvodná staroslovienska duchovná kultúra, ktorú mali úplne všetky vtedajšie dediny a cirkev sa po prevrate šírila cez kniežacie dvory na vidiek len postupne. Ale zato neúprosne a kruto. Pohan znamená po latinsky dedinčan. A toto slovo sa s hanlivým významom používa dodnes, a to nesprávne. V ďalšej vete sa píše: “Tí, ktorí vykonávajú obety a prísahy, nech sa predajú so všetkým svojim majetkom a získaný výnos nech sa dá chudobným.” *3 Takýto nežný výklad znamená v dobovom jazyku zhruba toto: Duchovní pôvodného vyznania, i ostatní účastníci obradov pôvodného duchovna, nech sú predaní do otroctva. Získaný výnos aj so všetkým ich majetkom nech sa dá cirkevníkom. "

Žiarislav - Neúcta k duchovnu predkov

http://www.youtube.com/watch?v=azxQ_SKdrKI